MOJA NAJDÁVNEJŠIA SPOMIENKA

Bolo to pár rokov po vojne, mohol som mať tri-štyri roky. Mali sme jednoizbový byt. Preto na umývanie detí slúžila kuchyňa.
Mama zohriala vodu a v lavóre mi umývala hlavu. Oči som mal tuho zatvorené, aby sa mi do nich nedostali mydliny. Hlavu mi ešte spláchla, pevným pohladením stiahla vodu z vlasov a potom mi začala brhliť hlavu v uteráku, vysušujúc tak mokrotu z vlasov. Oči som mal stále zatvorené a keď som ich otvoril, v najvyššie položenom oblôčiku nášho veľkého okna, na ktorom nebola záclona, som ho zbadal. Vlastne – iba jeho hlavu. Mal okrúhlu tvár, pripomínajúcu dyňu, pomerne veľké uši, bledohráškovozelenú pokožku s výrazným neoholeným a riedkym strniskom. Bol som presvedčený, že v ten večer do nášho okna nazeral čert. Dlhé roky si viem túto predstavu privolať. No darí sa mi to iba so zatvorenými očami.

alex

Toto je prvý príspevok do nášho seriálu, v ktorom chceme uverejňovať zaujímavé spomienky na to, čo si úplne prvé pamätáte z čias, keď ste boli veľmi, veľmi malí a možno ste ešte ani nevedeli rozprávať. Také spomienky môžu mať takisto deti, ako aj ich dedkovia a babky. A tatkovia a mamky, ujkovia a tetky tiež. Porozprávajme si ich navzájom. Môže to byť zaujímavé.

OZVENA