Úvodná stránka
A to vo veršoch. Pani Eva Jarábková z Trnavy okrem toho, že učí, je aj poetka. A tak môže o škole i básniť.
Taká by mala byť
Namaľovaná podľa farieb dúhy,
bránu otvára nie každý deň,
iba každý druhý
a stojí na kopci, uprostred stromov.
Taká by mala byť škola.
Tá sa ti potom do snov pletie,
vábi ťa ráno, ba aj ťa volá
a keď z nej...
—————
A aká veselá!
Nakreslila Simona Šatková zo ZŠ Borodáčova v Bratislave
7. apríla 2011
MALÍ
—————
Náš redaktor Jozef, ktorý sa podpisuje Jo. alebo Jof, mal obdobie, keď sa mu zachcelo veršovať. Spomenul si na detstvo a na veršíky z čítanky a chcel zložiť niečo podobné. Tak vznikli aj tieto dve básne o zime.
Čo sa zíde
v Antarktíde
Smelé mláďa tučniaka
nebojí sa fujaka.
Nebojí sa fujavice,
v zime chodí bez čapice.
V Antarktíde chceš byť fit?
Musíš pekný tučný byť.
Tučniača má...
—————
Kolibrík je vták-artista,
úplný ekvilibrista.
Čo predvádza, je unikum.
Žaslo by nad tým publikum.
Ekvilibrista má snahu
vždy udržať rovnováhu.
Na lopte i na povraze -
to hocikto nedokáže.
No kolibrík? Milí moji!
Ten iba na vzduchu stojí.
A malé krídla - čo vy na to? -
rozkrútil ako ventilátor.
Tie krídla ako vrtule
krúžia rýchlo a plynule,
pripomína to - ba veru -
drnčiacu...
—————
Pani profesorka Eva Jarábková z Trnavy už od študentských čias milovala poéziu. V roku 2007 dopísala svoju prvú zbierku Ži hlavou. V básni sa prihovára ľuďom – dospelým, dorastajúcim, ale aj malým deťom. Zbierka sa nám páčila a spýtali sme sa, či by napísala aj niečo pre čitateľov Školistov. S úsmevom nám prisľúbila a sľub splnila. Dve básne venovala svojej dnes už dospelej dcére, jednu...
—————
Vážme si Zem, našu krásku,
nech nemá nikdy žiadnu vrásku.
Nech jej hory, doliny
zostanú vždy krásnymi.
Čistá, krásna vodička,
naša veľká Zemička.
Nech v potôčku voda žblnká,
nech pláva v nej zlatá rybka.
Veľa rastlín, zvierat, ľudí,
nech v smetisku nik nezablúdi.
Nech zvieratká žijú radostne,
tak ju chráňme spoločne!
Nezabúdajme nikdy na to –
Zem nám je hodná viac než zlato!
Napísala:...
—————
Jovana z Dunajskej Stredy nám koncom minulého roka 2010 poslala dva príbehy. Jeden je skutočný a ten druhý vymyslený, rozprávkový. Toto je ten skutočný, poučný.
Nebezpečné sviečky
Skutočný príbeh
Stalo sa to minulý rok, teda v roku 2009 na Sviatok zosnulých.
Zapálili sme si sviečky. Moja mama nakvapkala na tanier horúci vosk. Položila naň sviečky. Chvíľu sa pokojne mihotali. Moja mama sa...
—————
Za deviatimi horami a za deviatimi dolinami, kde sa stávali zázraky, bola niekedy dávno dedinka Magicovo. V tom Magicove bývali chudobní rodičia dievčatka a chlapčeka. Volali sa Margarétka a Dávid. Keď boli ešte malí, prišla k nim čarodejnica. Povedala rodičom: „Keď mi dáte deti, nechám vás na pokoji!“ Mamička sa preľakla: „Radšej si zober niečo iné, ale našu rodinu nechaj na pokoji!“
„Keď...
—————
Slovenská reč zneje pekne do ucha,
pri nej sa každé srdce rozbúcha.
Má zvučné slová,
sťa múdra sova.
Už z diaľky ju rozoznať,
ach, taký zvučný jazyk mať.
Som rada, že ho ovládam,
väčšinu slov už viem, hádam!
Jovana
(Jovana je naša známa Jovanka Martinka Oravecová)
Sovu nakreslila Tánička Ježeková
MALÍ
—————
