V ľavom páse Úvodnej stránky vidíte dve pozvánky: na výstavu Život bobra a na prednášku Návrat rysov. Obe nám poslal prírodovedec Tomáš Hulík.
Výstavu o bobrovi môžu teraz vidieť deti v Nových Zámkoch. Život bobrice Ráchel a jej mláďat nafotografovali priatelia Tomáš Hulík, Fedor Čiampor a Andy Šutek. Pozorovali tieto zvieratká na rieke Morave pri Devínskej Novej Vsi a chodili tam osem rokov, až si bobry na nich zvykli a mohli ich snímať kamerou a fotoaparátom zblízka. Tak nakrútili film pre rakúsku televíziu ORF a pripravili výstavu Život bobra. Prvýkrát sme ju mohli vidieť v Prírodovednom múzeu v Bratislave v roku 2007. Pred múzeom stáli dlhé rady žiakov bratislavských škôl. Odvtedy výstava putuje po ďalších slovenských mestách.
Prednášku Návrat rysov mal Tomáš Hulík v Ostrave preto, lebo Tomáš Hulík a Miloš Majda sa podujali vychovať dve rysie mláďatá narodené v ostravskej ZOO a vrátiť ich do živej prírody. Počas tohto projektu nakrúcajú film Návrat rysov. Zopár záberov si môžete už teraz pozrieť na internete na www.navratrysov.sk. Malé dravce Líza a Muro schúlené na dne košíka zakrátko vyskočia a uvidíte, koľko majú energie.
Aj bobor sa vracia do našej prírody, a to po dlhom čase. Bobry boli v celej strednej Európe takmer vyhubené. Ľudia si šili kožuchy z ich hustej a nepremokavej kožušiny. A tak ich lovili, až zrazu nebolo čo loviť. Po roku 1900 už nebolo o bobroch počuť. A zrazu – keď sa blížil rok 2000 – zrazu sa pri rieke Morave začali objavovať „bobrie ohryzy“. Teda stromy ohryzené zubami bobra.
Bobry žijú vo vode. Majú plochý chvost, ktorý používajú ako veslo. Medzi prstami majú plávacie blany. Bývajú v hrade. Ale nie v takom, ako je napríklad v Bratislave alebo v Trenčíne. Bobor si svoj hrad stavia z dreva a vchádza sa doňho z vody. Bobor na to nepotrebuje sekeru ani pílu. Má ostré predné zuby, ktoré používa tak, ako drevorubač používa sekeru. Obhrýza strom kolom dokola, až strom spadne. Potom ho rozhryzie a z kusov dreva postaví hrádzu. Tak zastaví tečúcu vodu a prinúti ju rozliať sa do šírky. A tam si postaví aj svoj hrad.
Na výstave v Nových Zámkoch niektorí z vás uvidia, ako vyzerá taký bobrí hrad. Niekto by povedal: veď je to len hŕba konárov spevnená blatom. Lenže predtým bobor konáre šikovne pospája a vyhryzie si v nich chodby. Niekedy svoj bytový problém vyrieši inak. Keď je breh dosť vysoký, vyryje si doňho noru. Ale aj tam sa vchádza nie zo zeme, ale z vody. - Tak to u bobrov chodí!
Fotografie na výstave Život bobra sú veľmi vzácne. Bobry sú mimoriadne plaché. Aby sa vyhli ľuďom, vychádzajú von až večer. Tomáš, Fedor a Andy museli za nimi chodiť v noci. Ale až po pol roku sa mohli k bobrici priblížiť. Po roku im dovolila aj zostať pri nej. A tak sa mohlo začať fotografovanie.
Tomáš Hulík nám prezradil, prečo bobrica dostala meno Ráchel. Keď prišli prvýkrát k rieke, počuli len, ako rachla chvostom o hladinu. Bobry sa tak upozorňujú na nebezpečenstvo.
Obrázky pre nás nakreslila Katarína Smetanová
Vydáva: OZ Centrum invencie Stredoeurópana.
Redakčne pripravujú:
A. Císar a J. Fabuš.
Spravovanie stránky
a grafický design:
Eduard Sorokovoy.
Ročník 4.