BÁSNE PRE DETI

Pani profesorka Eva Jarábková z Trnavy už od študentských čias milovala poéziu. V roku 2007 dopísala svoju prvú zbierku Ži hlavou. V básni sa prihovára ľuďom – dospelým, dorastajúcim, ale aj malým deťom. Zbierka sa nám páčila a spýtali sme sa, či by napísala aj niečo pre čitateľov Školistov. S úsmevom nám prisľúbila a sľub splnila. Dve básne venovala svojej dnes už dospelej dcére, jednu svojim študentom.

V truhlici ukryté

Pár detských topánok
s ružovým gombíkom,
drevený vozíček
ťahaný koníkom,
belasá hrkálka
s mesiacom, hviezdami,
v truhlici ukryté,
už vieš žiť bez mamy.

Len celkom navrchu
zostalo krídel dvoje.
Ako ti bez nich zaželať
šťastný let, dieťa moje?


Krasohľad

Krásne,
farebne,
spevavo,
ľahko,
na krídlach ako vták.
Tak sa maj,
každý deň sa maj tak.
Nech si kdekoľvek,
v duchu ti hladím pierka,
ty moje vtáča premilé,
ty moja čarodejka.
Pamätáš detský krasohľad?
Trubička, v nej farebné skielka.
Tak sa maj,
pestro ako na lúke,
ty moja usilovná včielka.
Kvitnúci konár jablone
hladká ti krásnu hlávku
a stavia
voňavý most ku šťastiu,
alebo aspoň lávku.  


Po svete roztratené

Kde som to vtedy bola,
keď horeli lesy na rovníku?
Schovaná v našej starej hore.
Vtáčatká moje, učupené v kríku,
nebola som s vami,
ani keď vylialo sa more.
Bola som na inom poludníku.
Vždy som
na celkom inej rovnobežke.
Tak plávajte, leťte, bežte,
keď zúria živly
a keď z nich strach máte,
vtáčatká moje, zobáčiky zlaté.

Každý sme na inom kúsku zeme,
radosti moje, po svete roztratené.



Vtáčatká nakreslila: Katarína Smetanová

27. januára 2011

OZVENA