UČITEĽKA SPOMÍNA NA ŠKOLU

A to vo veršoch. Pani Eva Jarábková z Trnavy okrem toho, že učí, je aj poetka. A tak môže o škole i básniť.

Taká by mala byť

Namaľovaná podľa farieb dúhy,

bránu otvára nie každý deň,

iba každý druhý

a stojí na kopci, uprostred stromov.

Taká by mala byť škola.

Tá sa ti potom do snov pletie,

vábi ťa ráno, ba aj ťa volá

a keď z nej letíš domov

si chvíľu anjel bez krídel.

No už sa  minuli,

už nie sú ani na prídel

také miesta uprostred roviny,

kde slnko vyjde skôr ako noviny

a niekedy nezapadne vôbec.

Nenájdeš taký kopec

uprostred šírej roviny,

nenájdeš slnko uprostred veží,

ale už dosiahneme na kľučku,

už na tom nezáleží.

Rastieme, stúpame vysoko

tak, že vyššie sa už nedá.

Našli sme zázračné semienko

v zelenom jabĺčku

schovanom vo vrecku od obeda.

Stará budova trnavského gymnázia s novodobou výzdobou. Eva Jarábková sa tu učila a neskôr aj učila.

 18. apríla 2011

OZVENA