ZIMNÁ ROZPRÁVKA O ODVÁŽNEJ ZIMUĽKE A VERNOM ĽADKOVI

Nad sedemtisíc mestami, sedemdesiatsedemtisíc malými mestečkami a sedemstosedemdesiatsedemtisíc dedinkami ešte stále existuje jedna čarovná krajina. Je to Krajina na oblakoch. Všetky stvorenia, ktoré v nej žijú, majú nejakú zvláštnu schopnosť, z ktorej sa môžu tešiť. Tak ako víly Snehuľky a škriatkovia Mrázikovia. Tam hore sú to úplne obyčajné víly a škriatkovia. No ak sú dobrí, poslušní a dostatočne veselí celý rok, víla menom Zima ich odmení. Najprv urobí na zemi tu dolu, kde žijeme, zimu. Potom sa Mrázikovia pochytajú za ruky, všetci sa naraz rozbehnú a skočia. Skočia tak silno, že urobia v oblaku dieru a padajú k nám dole. My ich síce nevidíme, ale môžeme vidieť, kade behali, podľa malieb na oknách, kde nám kreslia bielou farbou svoju krajinu. Mrázikom sa totiž páči biela farba, a tak všetky mláky a jazerá zamrazia, aby sa nerobilo blato a Snehuľky sa nezašpinili. Keďje krajina tu dole takto pripravená, Snehuľky si nájdu škáročku medzi oblakmi a tiež skočia. Po ceste sa premenia na krásne biele vločky a takto padajú na zem. Ľudia sa im tešia a kričia:,,Aha, sneží!". Deti vyjdú von, spúšťajú sa na saniach z kopca, robia snehuliakov a smejú sa. Tak Mrázikovia a Snehuľky rozveseľujú ľudí.
Ale nie je to také jednoduché, pretože v Krajine nad oblakmi žije aj zlá obluda menom Ozónožrút. Ozónožrút sa živí škodlivými výparmi, ktoré znečisťujú vzduch. Tieto výpary vypúšťajú ľudia z rôznych tovární a spaľovní. A tých je čoraz viac, preto je Ozónožrút čoraz väčší. Darebákovi Ozónožrútovi sa nepáči, keď sa ľudia smejú a tešia zo Zimnej krajiny a tak požiera obal, ktorým je obalená celá Zem. Tento obal sa volá ozón a chráni Zem pred slnečným žiarením. Na Zem prepúšťa len toľko slnečného žiarenia, koľko potrebujeme a len také slnečne lúče, ktoré sú pre nás užitočné. Tie, čo by nám mohli škodiť, naopak zastavuje. Zlý Ozónožrút však robí v užitočnom ozóne diery, a tak tu máme stále teplejšie. Víla Zima nemôže urobiť na Zemi dostatočnú zimu a chlad na to, aby Mrázikovia a Snehuľky mohli zísť dolu a rozradostňovať ľudí. Potom tu máme len vietor a blato namiesto Snehuliek a Mrázikov.
A tak jeden deň, keď znova nemohlo snežiť a boli z toho smutní aj všetci v Krajine nad oblakmi, rozhodla sa Zimulienka, dcéra víly Zimy, s tým niečo urobiť. Predstúpila pred kráľovnú Zimu a požiadala ju, aby ju pustila dolu na zem k ľuďom. Kráľovná víla sa však o Zimulienku bála, a tak zvolala všetkých svojich poddaných a zakázala im ísť dolu na zem. Zimulienka sa však nedala a ďalej trvala  na svojej návšteve ľudí. Vtedy kráľovná povedala: "Ľudia sú zlí, nechcú sa tešiť a smiať zo zimnej krajiny, pretože dávajú Ozónožrútovi stále viac jedla. Od nich k nám stúpajú škodlivé výpary z tovární, spaľovní a odpadu. Preto Ozónožrút stále rastie. Ale Zimulienka neverila, že ľudia by mohli byť takí zlí, neverila, že vedia o Ozónožrútovi a naschvál ho kŕmia. A tak sa vybrala dolu k nám na zem sama. Aspoň si to myslela. Zoskočila na zem a uviazla v prvej kope blata. No skôr než by sa stihla rozplakať, dopadol na zem aj jej verný kamarát, Mrázik menom Ľadko. Napriek kráľovninmu zákazu zoskočil za Zimuľkou, pretože je jej kamarát a verí v dobro ľudí. Tak sa spolu túlali tu dolu po zemi, ale nikto z ľudí nechcel počúvať o Ozónožrútovi, nikto im neveril. Unavení zbadali v sivom svete vysokých panelákov smutné, unudené deti, ktoré si z blata a odpadkov stavali hrad. Zimulienka sa deťom prihovorila a opýtala sa ich, prečo sa mračia. Deti jej vyrozprávali o svojom čakaní na sneh a nezodpovedaných otázkach, prečo ešte nesneží, keď už prišiel čas zimy. Na ich veľké prekvapenie im Zimulienka odpovedala na všetky otázky. Vysvetlila im, prečo nesneží, povedala im o Krajine na oblakoch, o Ozónožrútovi a nakoniec predstavila seba aj Ľadka. Potom si jeden chlapček spomenul, že jeho ocko je vedec a skúma, prečo sa robí v ozóne diera. A tak sa všetci vybrali k ujovi Vedcovi, ktorý sa spočiatku čudoval, no na konci príbehu uveril. Všetko porozprával svojim kolegom. Tí síce všetci neuverili, že Kráľovstvo na oblakoch je skutočné, ale časti príbehu s ozónom, škodlivými výparmi a ozónovou dierou uverili. Rozhodli sa s tým niečo urobiť. No nešlo to len tak naraz. Niektorí ľudia totiž ešte stále neverili, iným to bolo jedno. Netrápilo ich, čo sa stane so Zemou bez zimy a ozónu. No rozumní ľudia sa pustili do boja, spočiatku ich bolo málo, no časom ich neustále pribúda. Založili dokonca aj vedu, ktorá sa nazýva ekológia a zaoberá sa týmto problémom. Spoločne rozmýšľajú, ako žiť tak, aby bolo čo najmenej škodlivých výparov a Ozónožrút už nemohol ďalej rásť a požierať nám ozón.
Zimulienka s Ľadkom svoju úlohu splnili, a keď kráľovná Zima videla, že nie všetci ľudia sú zlí, zrušila svoj zákaz. Rozhodla sa, že pôjde na Zem pre Zimuľku a Ľadka. A spolu s ňou aj všetci ostatní. Najprv zoskočili Mrázikovia, potom sa všetky Snehuľky premenili  na snehové vločky. Zimuľka s Ľadkom sa rozlúčili s deťmi i pánom Vedcom a radostne sa zvítali s ostatnými Snehuľkami a Mrázikmi. Zimuľka sa premenila na vločku tak ako všetky ostatné Snehuľky. Spolu s Mrázikmi zostali u nás až do jari a keď sa znova oteplilo, všetci Mrázikovia a Snehuľky sa roztopili, premenili na vodu, z nej na vodnú paru a vzniesli sa naspäť do Kráľovstva na oblakoch. Tam sa Snehuľky premenili znovu na víly, a samozrejme, aj Mrázikovia vyzerali tak ako predtým. Tam zase celý rok poslúchajú a tešia sa ako v zime zletia dole k nám na zem a potešia nás. A my tu dole, ak ich chceme znovu vidieť, sa snažíme robiť tak, ako nám radia ekológovia, teda žijeme ekologicky. K tomu patrí napríklad aj triedenie odpadu, ktorý sa potom môže recyklovať. To znamená, že všetky staré veci nemusíme spáliť a dať tak jesť Ozónožrútovi, ale zo starej plastovej fľaše sa dá urobiť nová alebo sa z nej dá urobiť napríklad teplučká mikina, v ktorej môžeme veselo tancovať spolu s Mrázikmi medzi snehovými vločkami.

Napísala  Miriam Ježeková z Bratislavy


K tejto rozprávke nemáme žiadne ilustrácie. Nakreslíte nám ich?

OZVENA