Náš redaktor Jozef, ktorý sa podpisuje Jo. alebo Jof, mal obdobie, keď sa mu zachcelo veršovať. Spomenul si na detstvo a na veršíky z čítanky a chcel zložiť niečo podobné. Tak vznikli aj tieto dve básne o zime.
Čo sa zíde
v Antarktíde
Smelé mláďa tučniaka
nebojí sa fujaka.
Nebojí sa fujavice,
v zime chodí bez čapice.
V Antarktíde chceš byť fit?
Musíš pekný tučný byť.
Tučniača má hrubé sadlo,
preto v zime neprechladlo.
Ale ty si chudučký,
oziabe ťa na rúčky.
Natiahni si rukavice!
Nechoď v zime bez čapice!
Keď je zima,
to je príma
Vranka Mariánka
od samého ránka
kráka: Aká krása!
V mraze vyžíva sa.
Nikde žiadny chrobák?
A načo mám zobák?
Zamrznutú zem
ním si prepichnem.
Havrany a vrany,
veselo je s vami!
Prekrásne mi znie
vaše krákanie.
Tučniaka nakreslil Julo Matis zo Serede, keď mal 7 rokov.
Vrany nakreslila Monika Bobríková z Bratislavy, keď mala 11 rokov.
13. februára 2011
Vydáva: OZ Centrum invencie Stredoeurópana.
Redakčne pripravujú:
A. Císar a J. Fabuš.
Spravovanie stránky
a grafický design:
Eduard Sorokovoy.
Ročník 4.