COOL SCHOOL

Naša dopisovateľka Betka – čo nám píše príbehy s domácimi zvieratami – nám priniesla dve čísla školského časopisu vydávaného v ZŠ na Vrútockej ulici v Bratislave. To je tá velikánska škola v časti Trnávka. Časopis jej priniesla jej malá priateľka Nina Průchová. Nina chodí do 4. B a v predošlom školskom roku bola redaktorkou toho časopisu. Písala doňho reportáže o školských akciách, básničky a príbehy. Tu si môžete prečítať príbehy jej domáceho miláčika psíka Huga

a toť

básničku:

Letel vtáčik cez pole,
pozrel sa na topole.
Nuž nabúral do steny,
zobáčik mal zranený.
Pozeral na autíčka,
prišla k nemu Anička.
Bol už celý zmotaný,
zjedol kilo smotany.


Toto sa, samozrejme, môže stať len v básni. V skutočnosti sú vtáčiky oveľa šikovnejšie a pri lietaní obratne manévrujú. Ani kilo smotany by sa do vtáčika na jeden raz nezmestilo, ale veľmi pekne sa to rýmuje: zmotaný – smotany. A tešíme sa z Aničky, že toho vtáčika našla a postarala sa o neho.

A tu sú tie príbehy psíka Huga:

Môj miláčik

Môj psík je bišónik a má 4 roky. Dostala som ho ako 5 ročná. Raz, keď som sa vrátila zo škôlky, v chodbe ma privítala malá biela guľka. Vrhla sa na mňa, olizovala ma, skákala od radosti a kňučala. Pomenovala som ju Hugo. Je to veľký nezbedník, poslúcha, len keď sa mu zachce. Preto na prechádzkach musí byť vždy na vodítku. Voľne si môže pobehovať len v záhrade. To sa mu asi nepáči, lebo raz sa vybral na prechádzku sám. Našiel si v plote dieru a jednoducho zdrhol. Najprv som ho hľadala len ja a mama. Potom sa k nám pridal ocko, ktorý autom prehľadával širšie okolie. Keď sa začalo stmievať, pridala sa k nám už aj babka s dedkom. Keď sme sa zúfalí vracali domov bez Huga, zavolala nám krstná mama, že Hugo sa potuluje pred naším domom. V tom momente sme ho zahliadli tiež. Najprv nám odľahlo, potom však Hugo dostal poriadny výprask. Pozeral na nás nechápavo, ako by nám chcel povedať, že to urobil pre naše zdravie. Chcel len, aby sme sa zdvihli od televízora a počítačov a trochu sa prebehli. V jednom mal pravdu: po dvojhodinovom hľadaní sme si skutočne na televízor ani nespomenuli a všetci sme zaľahli a spali až do rána.
Môj miláčik má už 4 roky, ale ešte stále ho musím vychovávať. Využije každú chvíľu, keď si ho nevšímam, a hneď niečo vyvedie. Rád sťahuje šnúrky z tenisiek a schováva si ich pod posteľ. Ráno, keď sa ponáhľam do školy a ocko do práce, musím občas vliezť pod posteľ pre naše šnúrky. Hugo vie, že zas urobil niečo zlé, tak sa schová a nevylezie von, ani keď ho lákame na jeho obľúbené dobroty. Raz si drzo zobral z každého chlebíka, čo sme mali na raňajky – šunku zhltol a zlízal všetko maslo. Nechal len chleba a paradajky. Keď sme vošli do kuchyne, Hugo tam už nebol. Opäť bol schovaný, lebo vedel, že by sme ho potrestali.
V lete išla babka do pivnice pre jabĺčka a Hugo šup za ňou! Nikto si to nevšimol. Darmo sme ho hľadali v celom byte. Napokon si babka spomenula, že bola v pivnici. Išla sa tam pre istotu pozrieť. A čo nevidí? Hugo si sedí na zemi a z papuľky mu trčí už len kúsok klobásky!
V záhrade, kde dedko polieval trávnik, sa tiež predviedol. Tak dlho bojoval s hadicou, až ho dedko nakoniec ostriekal. Urazene zaliezol do stanu, čo som tam mala na hranie, a vyliezol až večer. Hadicu potom obchádzal ešte dva dni.
Hugo sa bojí búrky. Od rána pršalo a hrmelo. Všetci sme boli doma. Každý sa venoval svojej práci. Keď sa konečne vyčasilo, chceli sme ísť von, ale Huga zas nikde. Volali sme naňho, ale neozýval sa. Až po pol hodine sme začuli z kuchyne šramot. Otvorili sme spodnú skrinku na kuchynský riad. A čo nevidíme? Hugo na nás čumí uvelebený v pekáči na pečenie kačky. Asi bola skrinka otvorená, a keď začalo hrmieť, od strachu sa tam schoval a dvierka sa za ním zabuchli.
Takýchto príhod máme ešte veľmi veľa a každý deň nám pribudne nejaká nová.

Nina Průchová, 3. B

Vysvetlivky
vodítko – vôdzka, remienok (na ktorom sa vodí pes) alebo iné zvieratko
nechal len chleba – nechal len chlieb

KLIKNI

Časopis sa volal Cool School a jeho predná strana vyzerala takto:

ZVÄČŠIŤ

ZVÄČŠIŤ

OZVENA